Všetci to veľmi dobre poznáme. Mákame si na svojich veciach a tam niekde na konci pomysleného cieľa očakávate obrovské uznanie, “zaslúženú chválu” a nehynúcu slávu. Dostať pochvalu je pocit určite príjemný. To pripúšťam. Na druhej strane si ľudia častokrát neuvedomujú, že aj so slovami chvály by sa malo zaobchádzať zodpovedne. Nepremysleným a častým plytvaním týchto “teplých” slov nikomu neprospievame, skôr naopak. Pokúste sa aj vy rozpamätať, ako nám mnohým občas niekto povie: “super si to urobil/a, nik by to nedokázal lepšie”. A zrazu sa ozve obrovské puuf a prásk. Len tak mimochodom to sa práve ozval obrovský nárast sily. Naše egá dosiahli rozmerov dovtedy nevídaných. (Ne)logicky sa zrazu cítime tak,… neporazitelnými.
Super pocit, nie?
Netvrdil by som…
Keď nás niekto pochváli, tak asi robíme niečo dobre. Poviete si… Najsmutnejším na celej tejto tragikomédii je, že mnohí ľudia využívajú takúto formu uznania ako hnací motor vlastnej motivácie. A potom jedného dňa zistia, že stagnujú na mieste, kde ešte donedávnam, aj so svojimi schopnosťami boli “uznávanými”.
Na ich vlastné počudovanie, dovtedy nadobudnuté schopnosti už “prekvapivo” nestačia a skill všetkých navôkol sa výrazne zlepšil. A prečo? Noo, lebo pokiaľ je človek sám so sebou spokojný a ku šťastiu mu stačí pravidelná dávka (ne)úprimného uznania, nemá potrebu zlepšovať sa.
A práve z tohto dôvodu sú úspešnejší najmä tí ľudia, ktorí pociťujú permanentnú nespokojnosť a rozhodnú sa meniť veci lepšiemu. Pokiaľ si teda seba ako osobu vážite, nestrácajte čas “honením si vlastného ega”, vyserte sa na slová chvály a začnite hneď teraz makať na tom, v čom ste dobrí. Alebo ešte lepšie: “makajte na veciach, v ktorých dobrí zatiaľ nie ste, hnevá vás to a radi by ste to zmenili.
“Až potom zistíte, že za dobre vykonanú prácu nepotrebujete pochvalu.
Vašou odmenou bude samotný výsledok.”
Ste obklopení kamarátmi, ktorí vás chvália za to čo robíte? Zastavte ich! Alebo máte kolegov, ktorí vás zakaždým vychvália do nebies? Nastal čas nájsť si novú prácu…