Nebojte sa, nejdem ako ostatní, vypisovať a  moralizovať nad témou “izmy na MEXPE”. Ja si aj tak myslím, že tých viac (Kritika vs. Hejterstvo, Do akcií sa nekope), ale i menej (Nový buzzword, MEXPO, hejteri…) vydarených reakcií nateraz stačilo.

MÔŽEM ZA TO JA! TAK SORRY…

V čase keď som ilustroval svoju prvú zmienku o MEXPE, by mi ani vo sne nenapadlo, že to vyvolá takéto reakcie. Keby som to vedel skôr, spravil by som to inak. Ale nedalo mi to, musel som si tú podprahovú “reklamu” na niekom vyskúšať. A to bola chyba!

Preto by som rád vyzval oba znepriatelené tábory, aby konečne prestali hejtovať a spamovať sociálne anály hejterskými statusmi. Energiu investovanú do takejto aktivity si viem predstaviť aj lepšie využitú. Vy nie?

Mier s vami!

Nebolo to tak dávno, keď som napísal článok, o prieskume medzi slovenskými blogermi. Krátko po zverejnení sa mi ozvalo zopár jednotlivcov, ktorí sa dožadovali zoznamu “najzaujímavejších blogov” zo Slovenska. Ono by to nebol až taký problém, keby sme si vopred stanovili definíciu, čo ten “zaujímavý blog” vlastne je. Našťastie, jednou z otázok v dotazníku bolo aj odporúčanie 3 slovenských autorov, hodných ďalšieho šírenia. V tomto okamihu sa nakoniec táto otázka javí ako kľúčová a tak nám vznikol “rebríček” najzaujímavjších blogov z pohľadu samotných blogerov.

Dovolil som si vypísať len tie blogy, ktoré boli v prieskume spomenuté minimálne 5 krát, alebo mi boli zaslané návrhy na rozšírenie zoznamu od mojich čiteteľov.

Posledná aktualizácia: 27. októbra 2012 (zoradenie v tabuľke je náhodné):

Pôvodne som zamýšľal,  že “vypľujem” len taký všeobecný obkec o MEXPE. Potom mi ale docvaklo, že táto konfera si zaslúži tvorivejší prístup. Preto sa radšej zameriam na tri pre mňa najzaujímavejšie prednášky, ktoré ma neopúšťajú aj niekoľko dní po skončení MEXPA.

Takou malou zaujímavosťou je, že jedna z vypočutých prednášok ma zasiahla výrazne viac ako tie ostatné. Tak sa teda začnime s tou “mojou” NAJ.

1 BUĎME VŠETCI “IN” A MYSLIME MINIMALISTICKY

Neviem ako vy, ale ja som pôvodne celú teóriu minimalizmu chápal úplne zle. Myslel som si, že hlavnou devízou tejto teórie, je zbavovanie sa vecí do vopred určeného minima. Napr.: chcem vlastniť max. 100 vecí. Z tohto omylu ma vyviedol Pavel Miksa so svojou prednáškou na túto tému. Veľmi vtipne vysvetlil, že minimalizmus sa dá aplikovať aj na navýšenie vlastnej produktivity. Neveríte? Vypíšem vám teda základné rady ako si ju navýšiť:

ZBAVTE SA NEPODSTATNÉHO V PROSPECH TOHO PODSTATNÉHO
Prvým krokom k úspešnému zvládnutiu tejto teórie je, nastaviť si svoje vlastné obmedzenie.

Aplikujte pravidlo 3-3-1

Prvé 3: Rozdeľte si svoje zoznamy do 3 kategórií:

a) Inbox (všetko čo sa udeje počas dňa)
b) TO-DO list pracovných úloh
c) Niekedy možno (zoznam vecí, ktoré plánujete splniť niekedy v budúcnosti)

Druhé 3: Dávajte si len 3 úlohy na deň!
- ja viem, pôvodne som si tiež hovoril, že je to nereálne, ale verte mi… Ono sa to dá ;)

Posledná 1: Venujte sa len jednej činnosti súčasne. Radšej makajte na jednej veci celý deň, ako na dvoch veciach a ani jednu nespraviť na 100%.

*Podrobnejšie sa tejto téme povenujem neskôr, v samostatnom článku. Keď už je to teda IN ;)

2 DOKONALÝ MARKETÉR SOC. MÉDIÍ?

Ono sa to nezdá, ale nájsť ideálneho človeka na social media a samozrejme s dostatočnými skúsenosťami je zložitejšie, ako by sa mohlo pôvodne zdať. Na túto tému sa zameriavali viaceré prednášky a tu je zopár myšlienok, ktoré ma najviac upútali:

Social Guru
1. – vždy konkrétny človek, ktorého by ste mali ukázať svojim fanúšikom.
Najlepšie pomocou neformálnej fotky, ktorú ale vytvoril profi fotograf.
2. – Musí mať cit a musí byť vo firme obľúbený.
3. – Najmä nie ITák!
4. – Malo by to byť dieťa v kravate, ktoré dokáže dobre komunikovať.

A keď ste ho už náhodou našli určite sa vyhnite týmto chybám!
1. – Vynechajte zbytočné procesy (tento Tweet, FB post musí predísť schváleniu.
Áno aj takéto veci sa v dnešnej dobe dejú)
2. – Pri komunikácii na soc. sieťach rozhodne nepredávajte!
3. – Nebuďte príliš formálny
4. – Počúvajte a reagujteQ na všetky dotazy (najlepšie do 1 hodiny od zverejnenia)
Všetky problémy riešte verejne, ale len do momentu keď si vypýtate kontaktné údaje od druhej strany.

3 AKO BYŤ ÚSPEŠNÝM NA SOC. SIEŤACH

Pri tomto bode budem tak trochu stručný ;). Podľa prepočtov Mateja nás bolo v sále síce len 19, ale aj napriek tomuto faktu ju radím do mojej TOP 3 . Otázky sa valili jedna radosť a nebyť vymedzeného času, tak sa to určite pretiahne aj na 2 hodinky. To, že nás bolo len 19 vôbec nevadí… Samotný Petr to okomentoval trefne:

@matej43 si spocital!:D me to stacilo! Radeji 19 aktivnich posluchau/fans nez plna sala/fb mrtvol!:))) #mexpo

— Petr Andrýsek (@petrandrysek) October 6, 2012

Poznámky som síce nestíhal zapisovať, ale určite vás poteší aspoň prezka z tejto prednášky:

A aby ma minimalisti neukameňovali, tak to v tomto bode radšej ukončím. :) S ilustráciou na záver, samozrejme ;)

KEDY: 20.10. 2012
KDE: V trnavských synagógach
WEBka: Unicamp.sk

Nový záznam v kalendári: Už budúcu sobotu na UNICAMPe.

Keď sa tak zastavím a obzriem späť, s určitosťou uvidím všetky tie eventy, konferencie a meetingy, o ktorých sa zmieňuje hádam každý jeden bloger/ka. Počas bežného roka je skutočne náročné vybrať si a časovo zladiť, všetky tie príležitosti na aktívny networking.

“Človek nemôže byť všade” Tak trochu klišé, poviete si. Ale o to viac pravdivé tvrdenie ;)…

Rovnako, ako aj Mišo Meško vo svojom poslednom rozhovore povedal:
“Žiaci by mali vedieť efektívne vyhľadávať a triediť informácie. A samozrejme vedieť tieto informácie efektívne využiť.” Snáď mi autor pôvodného článku odpustí, pretože si dovolím tak trochu parafrázovať:

“Ľudia by si mali vedieť efektívne vyhľadať a vybrať len tie konferencie a eventy, na ktoré nejdú len s jedinou motiváciou: “Idem tam, lebo tam chcú ísť všetci” Ideálne by bolo, aby mi tá, či oná konfera aj niečo dala. Žeby náznak minimalizmu? ;)

Začiatkom roka som chcel byť “všade”

TEDxBA, Barcamp v Žiline, WS_event, Mexpo a samozrejme ďalšie.
Ako som aj ja počas tohto roka “zmúdrel” (za čo  vďačím aj samotným konferám), zistil som, že mnohé z “vysnívaných akcií” by som opätovne už asi nenavštívil. Neboj Veronika, na teba a “tvoj” TEDxBA nenarážam ;).

A z tohto dôvodu verejne hlásam, že po nasledujúcom “Unicampe” (o ktorom mal byť pôvodne celý článok) si dvakrát rozmyslím, kam najbližšie povedú moje ďalšie kroky. S určitosťou už teraz viem povedať, že na takých 90% sa vidíme na TEDxBA 2013. Možno si kladiete otázku: A čo spomínaný Unicamp?  Uvidíme, ako slepý povedal… Rozhodnem sa po 20. októbri.

Minimálne teraz sa teším, na vystúpenie Tomáša Grígera aj s jeho malinou. Ber to ako výzvu ;).  A určite si pôjdem rád pozrieť aj ďalších. Keby som mal menovite, tak spomeniem: spoluzakladateľa portálu Behance MATIASA COREA, kúzelníka SHANE GILLANA (dobre vidíte, bude tam kúzelník :)).

Úplný program nájdete tu: Unicamp.sk

A pre ľudí, čo sa tam chceli dostať a nevydalo, skúste štastie cez live streaming na offic stránke.

Ktovie, možno ten ušetrený čas v neprospech konferencií využijem zmysluplne a konečne sa naučím poriadne písať :)

Všetci to veľmi dobre poznáme. Mákame si na svojich veciach a tam niekde na konci pomysleného cieľa očakávate obrovské uznanie, “zaslúženú chválu” a nehynúcu slávu. Dostať pochvalu je pocit určite príjemný. To pripúšťam. Na druhej strane si ľudia častokrát neuvedomujú, že aj so slovami chvály by sa malo zaobchádzať zodpovedne. Nepremysleným a častým plytvaním týchto “teplých” slov nikomu neprospievame, skôr naopak. Pokúste sa aj vy rozpamätať, ako nám mnohým občas niekto povie: “super si to urobil/a, nik by to nedokázal lepšie”. A zrazu sa ozve obrovské puuf a prásk. Len tak mimochodom to sa práve ozval obrovský nárast sily. Naše egá dosiahli rozmerov dovtedy nevídaných. (Ne)logicky sa zrazu cítime tak,… neporazitelnými.

Super pocit, nie?

Netvrdil by som…

Keď nás niekto pochváli, tak asi robíme niečo dobre. Poviete si… Najsmutnejším na celej tejto tragikomédii je, že mnohí ľudia využívajú takúto formu uznania ako hnací motor vlastnej motivácie. A potom jedného dňa zistia, že stagnujú na mieste, kde ešte donedávnam, aj so svojimi schopnosťami boli “uznávanými”.

Na ich vlastné počudovanie, dovtedy nadobudnuté schopnosti už “prekvapivo” nestačia a skill všetkých navôkol sa výrazne zlepšil. A prečo? Noo, lebo pokiaľ je človek sám so sebou spokojný a ku šťastiu mu stačí pravidelná dávka (ne)úprimného uznania, nemá potrebu zlepšovať sa.

A práve z tohto dôvodu sú úspešnejší najmä tí ľudia, ktorí pociťujú permanentnú nespokojnosť a rozhodnú sa meniť veci lepšiemu. Pokiaľ si teda seba ako osobu vážite, nestrácajte čas “honením si vlastného ega”, vyserte sa na slová chvály a začnite hneď teraz makať na tom, v čom ste dobrí. Alebo ešte lepšie: “makajte na veciach, v ktorých dobrí zatiaľ nie ste, hnevá vás to a radi by ste to zmenili.

“Až potom zistíte, že za dobre vykonanú prácu nepotrebujete pochvalu.
Vašou odmenou bude samotný výsledok.”

Ste obklopení kamarátmi, ktorí vás chvália za to čo robíte? Zastavte ich! Alebo máte kolegov, ktorí vás zakaždým vychvália do nebies? Nastal čas nájsť si novú prácu…

Do konca sveta nám ostáva podľa “správnosti” posledných zopár hodín. Verím, že ste sa v panike pred našim koncom nezbavili všetkých výdobytkov IT techniky ;). Bola by to veľká škoda, keďže by ste sa ukrátili o naozaj vychytané tohtoročné PFká, ktoré sa šíria v týchto dňoch internetmi. Tohto roku máme možnosť ovládať si na diaľku svojho robota, vyletieť vďaka zvončeku až do vesmíru, alebo si jednoducho nechať zarecitovať tu najsvojskejšiu koledu akú som kedy počul :) Veď posúďte sami:

Digita.sk – Ovládni cez net svojho robota a získaj super darček


MUW;Digital – vynšovanie naozaj v (ne)tradičnom duchu :)


Triad Advertising – vyzvončekuj svoj darček až do vesmíru


Veľkopopovický kozel – nielen orosená odmena :)


Kofola – Vyskladaj si vlastnú koledu


Publicis Groupe – Po druhom stlačení play odporúčam pohrať sa s kvalitou videa, hlasitosťou, atď. ;)

Tuším prešli už tri hodiny, odkedy som začal písať tento článok. Škrtám, prepisujem a nakoniec aj tak všetko zmažem. Nie, neopustili ma myšlienky slova :). Mám jednoducho pocit, že nech by som napísal čokoľvek, nič dokonale nevystihne pocity, ktoré vo mne vyvolala knižná prvotina od autora Filipa Douška – Hejno bez ptáků.

Mať tak neobmedzené finančné možnosti, určite by som toto dielo pasoval pre rok 2013 “univerzálnym darčekom pre všetkych mojich blízkych”.
Snáď sa autor na mňa nenahnevá, ale v prvom momente som videl tie muky z nekonečných 600 strán :). To obrovské sebazapieranie a zaspávanie nad rozčítanou  sa napokon nekonalo.

Dej a jeho spracovanie si vás podmaní natoľko, že nebudete chcieť prestať čítať

DIZAJN

Keď je pravdou čo sa hovorí, že obal predáva, tak pri tejto knihe by to malo platiť dvojnásobne.

PRÍBEH A JEHO SPRACOVANIE

O tom, či knihu vôbec prečítam, rozhoduje tzv. faktor hltania. Celou podstatou tohto faktoru je, či dokážem na jeden “šup” prečítať prvých 15 strán, alebo to vzdám niekde pri piatej. Pätnásta strana je v skutočnosti pomyselná hranica, ktorú keď prekročím tak knihu rozhodne dočítam :). A môžem s radosťou oznámiť, že táto kniha mojím 15 stranovým testom prešla.

Hejno si ma úputalo natoľko, že som sa od jeho otvorenia nevedel od neho odtrhnúť nasledujúce 2 dni. Prvá z dvoch kníh, do ktorej som sa pustil má pomenovanie: “Příběh” (cca 400 strán). Jej menšia sestra “Kniha” len niečo málo cez 110. Po prečítaní “Příběhu” je na každom čitateľovi, či si nechá dorozprávať príbeh až do konca, alebo sa uspokojí s prvou alternatívou ukončeného deja. Prepojením naozaj pútavého príbehu, dopĺňaného o vedecké a historické poznatky, vás dokáže príbeh neskutočne obohatiť. Po prečítaní prvej knihy máte pocit, akoby ste prečítali nie jednu, ale rovno desiatky najrôznejších kníh. Dej je spletitý a plný neočakávaných udalostí, tak ako sa na dobrý román patrí. Celé jadro deja sa točí okolo hlavnej postavy – zarytého ateistu Adama. Adam je intelektuál, ktorý sa snaží vidieť aj v tých najbežnejších veciach života, hlbšie ukryté vedecké vysvetlenia. Adam je presvedčený, že osud sa ovládať a predpovedať. Skúste si teraz vy položiť otázku: “Chceli by ste vedieť či naozaj existuje osud, alebo boh?” a presne touto hypotézou sa hlavná postava zaoberá. Cieľ má jasný, vytvoriť stroj (algoritmus) na vylúštenie tejto pomerne ťažko zodpovedatelnej otázky.

Takže, pokiaľ máte radi scifi, cestovanie, fotografie, pútavý príbeh a lipnete po neustálom nasávaní nových informácií, aj tých historických, tak vám túto knihu rozhodne odporúčam. Nie jeden, ale hneď niekoľko zaujímavých príbehov viacerých postáv sa stretáva v tomto kvalitnom diele.

A napokon aj sami zistíte, že po prečítaní nie je už nič tak samozrejmé ako predtým.

Moje hodnotenie:

9/10

Súťaž: Radi by ste túto knihu mali vo svojej vlastnej zbierke?

Rozhodol som sa mnou prečítanú knihu podarovať ďalej :) Dajme si preto rýchlu súťaž a pošlite mi odpoveď na otázku aj s vašim menom:

“Ako dlho trvalo autorovi napísať román Hejno bez ptáků?“

14.februára zo všetkých správnych odpovedí vyžrebujem  jedného/jednu z vás, kto si pochutná na tejto skvelej knižke. :)
Súťažný mail: sutaz@smoliak.sk Výhercu súťaže zverejním na mojej FB page

Super bowl – dve tak jednoduché slová, ktoré marketérom a reklamným pojedačom vyčaria obrovský úsmev :)

Reklamné spoty, to jediné ich v skutočnosti zaujíma. Čo tam po futbale :). Po piatich mesiacoch ťažkej driny športovcov, prišiel rad na marketingovú elitu, ktorá sa pokúša v 30 a viac sekundových spotoch upútať niečo cez 150 000 000 divákov. Výzva je to naozaj lákavá, ale…. Na to,  aby ste dostali podobnú príležitosť, musíte mať 2 veci:  Markeťák, bohatého klienta a klient dobrého markeťáka.

V súčastnosti sa všetci predbiehajú v tom, kto ako prvý zostaví rebríče k “naj” reklámných spotov posledného ročníka.

1 sekunda = 126 667 dolárov

Chápem lákavú stránku tejto témy a to najmä, keď si zoberiete, že každá 1 sekunda reklamného spotu stála v tomto roku približne 127 000 dolárov.

Neviem ako vás, ale mňa zaujíma aj opačná vec:

Ktoré z tohtoročných reklám, za tento “luxusný” čas vyhodili peniaze?
 
 
1. Stop Knocking- Ani neviem prečo, ale toto jedna z tých reklám, kde mi chýba nejaká hlbšia myšlienka. Ale zas nemožno sa tomu čudovať, keď si totiž všimnete, tak ani na YouTube nie je možné pridávať komentáre k videám od tohto autora. Žeby komunikačná stratégia? :)

 
 
2. Calvin Klein - Jedno z tých videí, po ktorom si poviete, wtf?! Čo tým chcel autor vlastne povedať?

 
 
3. Mercedes-Benz - Je až zarážajúce, že popri vydarenej reklame v podaní Mercedesu, dokážu vypustiť aj takúto wtf?! verziu.

Konečný účet za vyhodené peniaze: 20 266 720 dolárov. Boom!

 
 
Všetky odvysielané reklamy nájdete v tomto zozname

V tomto príspevku nadviažem tak trochu na moje pracovné povinnosti z posledných dní. Hovorím o dňoch 20.-21. februára 2013, keďže práve vtedy som bol súčasťou najväčšieho veľtrhu práce na Slovensku. Bolo to už moje tretie podujatie tohto typu (2. slovenské a pred tým jedno české). No nech už mám za sebou akokoľvek veľa týchto veľtrhov, zistenie na mieste je stále rovnaké.

Bude to ľudskou lenivosťou?

Čo človek, to rovnaká šablóna životopisu. Čo životopis, to rovnaká obsahová skladba. A pritom by stačilo tak málo. Nehovorím teraz vyslovene o “graficky atraktívne spracovanom” životopise. Ale ľudia si jednoducho nedávajú záležať ani na tak samozrejmej veci ako je obsahové ponatie informácií. Skúste si spomenúť, koľko životopisov vás v živote skutočne zaujalo? Podobný problém majú aj zamestnávatelia a to vyberať zo stoviek rovnako (šablónovito) vyzerajúcich životopisov.

Copy and Paste nie je riešením…

Rovnako ako osobnosť ľudí, tak aj životopis by mal byť originálom. Ja som napr. tento svoj príkladový životopis vytvoril za 20 minút.

Dobré rady na záver:

1) nekopíruj vzory životopisov z internetu

2) prispôsob životopis každej pracovnej ponuke osobitne. Univerzálny životopis neexistuje.

3) Venuj tomu čas a hlavne sa na výsledok vždy pozri z pohľadu zamestnávateľa. Keby ti prišiel takýto životopis skončil by v koši, alebo na výberovom pohovore?

Neviem či je to zle nastavenou spoločnosťou, ale nech sa pohnem kamkoľvek, všade počúvam to isté. Narážam na spoločensky akceptovaný negativizmus a názor ako je všetko možné len vtedy, keď poznám ľudí na “správnom mieste”. Určite sa vám vybavia klasické frázy ako: Myslím si, že to nemá budúcnosť. Myslím si, že je to strata času. Myslím si, že to sa nedá. Je zaujímavé, že posledné obdobie dokazuje pravý opak. Dá sa to.

Uvedomenie si vlastnej hlúposti

Pred pár dňami som sa zúčastnil jednej neuveriteľnej prednášky, s cieľom dozvedieť sa čo to o zdravej výžive. Človek by čakal, že si odtiaľ odnesie plno rád čomu sa vyhýbať, alebo v lepšom prípade čoho jesť ešte viac. Napokon som si odniesol toho omnoho viac . A to myšlienku, ktorú vyslovil hlavný predstaviteľ Peter Planieta počas času vyčleneného na otázky:

Myslieť znamená hovno vedieť

Skúsme si takú hru: “Dajme tomu, že mám v zadnom vrecku na nohaviciach ukrýtú nejakú vec a ja od vás chcem, aby ste mi povedali čo to je.”

“Väčšina z vás v tomto momente začala premýšľať a kalkulovať, čo tam asi tak môžem mať? Mobil, alebo kľúče?” A to je ten moment, keď si domýšlate. Domýšlať si, znamená hovno vedieť.

Nekalkulujte!

Alebo ešte lepšie, prestaňte rozprávať a premýšľať o tom, ako sa celý vesmír spolčil proti vám a jednoducho začnite makať!

Svet nebol stvorený pre lenivcov a vyhováračov. Úspešní sú len tí, ktorí miesto zbytočných rečí makajú na tom, čo považujú za správne a vidia v tom hlbší zmysel. A kto vie, možno počas vašej vlastnej cesty a za vlastnými snami zistíte, že vám to dalo omnoho viac ako ste napokon predpokladali.

Ja som napr. začal behať s cieľom, že o rok odbehnem aspoň polmaratón. Teraz už viem, že nie je ani tak dôležité či to vôbec o rok zabehnem. Dôležité je to, že som sa začal vďaka pobehovaniu po meste na ľudí oveľa viac usmievať :).

Život je náročná cesta a je len na vás či budete nadávať a vyhovárať sa, alebo sa jednoducho chytíte a začnete si budovať vlastné šťastie. Pretože, kým vy pindáte, iní už začali makať na svojom vlastnom šťastí.

Nebolo tomu tak dávno, keď som vyťukával posledné slová na tému “networking a konferencie”. V predošlom príspevku som vyjadril názor, že nemožno byť všade a za každú cenu. Týmto heslom sa napokon riadim do dnes :). Po roztopení sa posledných snehových nánosov v tomto roku, prichádza opäť obdobie ohlasovania už tradičných, ale aj nových konferencií a eventov. A pokiaľ si ešte stále nieste úplne istí, ktoré z nich si vybrať, môžete sa inšpirovať mojim vlastným (zatiaľ) 3 bodovým zoznamom:

3BODKY + súťaž o lístok

Prečo práve 3BODKY? Pretože je to jedna z prvých konferencií zameraných čisto na našu milovanú ľubozvučnu slovenčinu. Podľa opisu na stránke organizátorov, si prídu na svoje naozaj všetky “cieľové” skupiny: učitelia, prekladatelia, žurnalisti, blogeri, copywriteri a v podstate všetci ľudia, ktorí by sa chceli dozvedieť čo to viac o našom milovanom rodnom jazyku :). Nemôžem nespomenúť aj príležitosť na networking so skvelými ľudmi, ako je napríklad spisovateľ Daniel Hevier. A aby som vám dokázal ako veľmi tejto konferencii fandím, rozhodol som sa spraviť, mini súťaž o jednu zo vstupeniek na podujatie 3BODKY. Podrobnosti nájdete na konci celého článku. A kto vie, možno aj moje články po absolvovaní 3BODIEK ožijú a konečne dostanú hlavu a pätu :).

TEDxBratislava 2013

Prečo práve TEDx? Pri výbere tohto eventu musím spomenúť najmä “rôznorodosť”. Presne to v mojom ponímaní znamená TEDx. Je to konferencia, kde sa stretnete s rečníkmi z najrôznejších oblastí, ako sú dizajnéri, markeťáci až po “obyčajných ekonómov” s neobyčajnými koníčkami. Je to podujatie, na ktorom sa predstavia nie len domáci, ale najmä zahraniční prednášajúci. TEDx vnímam ako konskú dávku ľudskosti, úprimnosti a holej pravdy o svete tam vonku. Kto nezazil nepochopí. Skúste si pozrieť niektoré z oficiálnych TEDxových videí. A aby som nezabudol -> možnosť pokecať so SVK internetovou “elitou” :).

Foursquare Day 2013 Bratislava

 
Prečo práve 4sq day 2013? Lebo vstup je zadarmo :) Samozrejme srandujem, za hlavné dôvody navštívenia tejto akcie považujem 2 veci. A) Môžeme získať badge za swarm. B) Stretnem kopec známych ľudí a spoznám budúcich známych ľudí :).

Všetci sú poblázenení, tak beháme, cvičíme, makáme na sebe a najmä jeme “zdravo”. Ja tiež trénujem, zdvíham činky, behám popri rieke, ktorá nám preteká mestom a okolie sa ma opakovane pýta: “A prečo to všetko vlastne robíš?” Odpoveď nepoznám.

Pokiaľ ide o beh, tak asi najlepšie to vystihuje citát:

“I don’t need reason for running. I need a road”

Čím dlhšie sa na tento citát pozerám o to viac odpovedí mi dáva. V bežeckých začiatkoch jedným z cieľov bolo odbehnúť čo najviac KM za čo najkratší čas. Neskôr tento cieľ nahradil cieľ dlhodobejší: do roka odbehnúť polmaratón. Trackoval som, spamoval som a cítil som úžasný pocit, že celé okolie vidí ako na sebe makám.

Čas ale ukázal, že nielen mňa, ale aj moje okolie prestáva táto aktivita zaujímať. Tak som prestal s trackovaním. Dnes už behám výhradne bez telefónu a bežečkých “vychytávok”. Je to hovadina. Namiesto toho som si zaobstaral iného pomocníka, GoPro kamerku, toto má zmysel len keď ju predtým človek nabije :D (video možno nabudúce).

Behávam hlavne preto, že chcem. Behám preto, že ma to neskutočne nabíja energiou. Schudol som, mám oveľa viac energie a najmä sa oveľa viac usmievam. No ani jeden z týchto pozitívnych”výsledkov” nie je v skutočnosti pravým dôvodom prečo to robím. Behávam lebo to tak cítim a viem, že aj keď to nedokážem opísať, tak mi to niečo dáva a cítim sa pri tom neskutočne super.

Áno, na začiatku sa ma všetci moji známi pýtali, prečo vlastne športujem a behávam.
Dnes ale otázku “prečo” nahradila úplne iná: “môžem sa k tebe niekedy pridať?” (Ako keby som to zakazoval :) )

Takže, robte to, čo vás baví a pomôžete tým aj ostatným - nakopnete ich, motivujete a výsledok bude rozhodne stáť za to

Dám vám ešte jednu dobrú radu:

“Ak chcete zmeniť svoje okolie k lepšiemu, začnite
najprv od seba”

Nakoniec spomeniem ešte jednu skupinu ľudí: “večných vyhováračov”: “to sa nedá, nemám na to čas”. Svojmu okoliu oveľa viac pomôžete keď uhnete z cesty, lebo na…

PS: tento nezmyselný článok berte ako začiatok blogovacieho “seriálu” zo života Smoliaka. Konečne budem mať aj ja o čom písať, keď už o tých marketingoch a IT píšú všetci :).

Pozrime sa na to. Slovensko pozná 3 skupiny pseudoblogerov.
Recenzenti, RSS-kári a Skutoční blogeri

Teraz si položme otázku:

“Čo je skutočným meradlom dobrého blogera?”

Je to počet lajkov? Mentions? Fanúšikov? Počet unikátnych návštev? Kdeže! Možno to neviete, ale ľudí nezaujíma čo práve testujete, čítate, alebo kde ste sa boli pozrieť za “úplatok” v podobe voľného vstupu.

Michelle Losekoot to vystihla asi najlepšie:

Aktuálny článok píšeš preto, lebo si už dávno nič nevypustil? Píšeš, lebo si sa zaviazal, že zrecenzuješ knihu od konkrétneho kníhkupectva? Píšeš lebo píšeš? To nie je blogovanie. Prečo ľudia doslova žerú ružovú pandu, Miša Trubana, Depiho a im blogerov podobných?

Lebo oni píšu na základe skúseností, znalostí a hlavne píšu príbehy zo života.
Skúsenosti! Ahaaa!

Pozri sa napríklad sem, na najlepšie články v roku 2012 na blog.sme.sk Vidíš tam niekde recenzie, eventy a im podobné tematické okruhy? :)

Vyskúšaj, spoznávaj, zaži na vlastnej koži. Píš ako investigatívec. Píš ako skutočný bloger. A hlavne, píš ako človek.

Kvalitný obsah je len tak kvalitný, aký ho jeho autor dokázal napísať. Netvorte kvantitu, ale najmä kvalitu! Netvrdím, že moje blogy sú zmysluplné (to musia posúdiť čitatelia), no ja tiež nepíšem o každej hovadine. To, že Yahoo! kúpilo Tumblr, ešte nie je dôvodom na napísanie článku. Na podobné správy existujú lepšie, kvalitnejšie, no najmä rýchlejšie zdroje informácií.

Poznáš skutočne dobrých Slovenských blogerov/blogerky? Pošli tip a  spoločne obohatíme moju malú databázu najzaujímavejších SVK blogov.

Rob to, čo ťa baví.

Možno ste to netušuli, ale mňa neskutočne baví variť, piecť a zahŕňať týmto “umením” ľudí v mojom okolí. Rodina, kamaráti a kolegovia by vedeli rozprávať :). Tak ako ma baví kreovať v kuchyni, rovnako rád píšem aj tento blog. Preto som sa rozhodol smerovanie môjho pieskoviska opäť trochu poupraviť a venovať sa aj téme “Gastro”. Nebojte sa, nebudem tu zverejňovať chutné recepty na pieskové koláčiky :). Skôr sa zameriam na podujatia z oblasti kulinárstva, ktoré si zaslúžia zmienku u mňa na blogu.

17. júna som to teda testol prvýkrát a hneď “naostro”, počas akcie pivovaru Pilsner Umenievychutnávať.sk. Nevedno do čoho idem, som sa naraz ocitol medzi viacerými SK food blogermi a spoločne sme čerpali inšpiráciu od charizmatického šéfkuchára Ondřeja Slaninu. Uvarili sme si 4 jedlá a naučili mnoho nového. Svoje klasické rozpisovanie som sa vám rozhodol zhrnúť do krátkeho videa:

Nezabúdajte! Pitný režim je dôležitý ;)

Foto a recepty nájdete na: tipnajedlo.sk

Sú tomu takmer 2 roky od založenia môjho blogu. Úplné začiatky boli asi takéto: Objednal som doménu, hosting, vybral vhodnú tému a nakreslil logo. Celé mi to zabralo tak 30 minút. Hlavným cieľom bolo, čítajte pozorne: “Zlepšiť si skill v písaní“. Ako čas ukázal, jediné v čom som sa zlepšil, je ilustrovanie detských kresieb aka Comics strip. Do dnešného dňa nemám napríklad vybratú ústrednú tematiku mojich článkov :).

(moja prvotina bolo samotné logo)

Ako tie články pribúdali, nápady a ponuky na spoluprácu rástli, nadšenie opadalo. Veď predsa každý, kto pracuje v marketingovej sfére, dychčí po tom, aby aj vo svojom voľnom čase riešil marketingy. ReAlLy?. Kreovanie a realizovanie nápadov v mojej práci ma samozrejme stále baví, no časom si človek uvedomí, že nemôže žiť 24h denne jeden a ten istý sen. Po práci by ľudia mali vypnúť. Niekto skejtuje, niekto beháva a ja? Ja okrem toho, že tiež behávam a cvičím, plním svoje svoje sny z minulosti :).

Mnohí z vás ani netušia, ale som vyštudovaný chemik. Rozhodne som nesníval o pipetovaní, laboratórnom vážení a určovaní hlavných kvantových čísiel v chemických zlúčeninách. V súčasnosti jediné čo určujem, sú moje rozhodnutia, nápady a správnosť kreatív, ktoré by mohli zafungovať na efektívnejšiu komunikáciu/predaj pre súčasného zamestnávateľa.

Ešte ako malý chlapec som chcel som byť kuchárom.  Bol som dokonca prijatý na školu s týmto odborom, ale moja mladícka nerozvážnosť mi to vyhovorila.

Pozrime sa na prierez posledných mesiacov:

Začal som oveľa viac Instagramovať

(viac fotiek)

Zaviedol som v práci môj vlastný startup “Posledná porada v mesiaci”, na ktorú kolegom vždy niečo napečiem, uvarím pripravím, no najmä ich mojimi výtvormi poteším. Väčšinou.

Občas pomáham bratovi s jeho projektom TipNaJedlo.sk
Kde sa spolupodielam na pridávaní receptov, písaní článkov a najnovšie tvorení videí. (jedno špeci video so mnou v hlavnej úlohe pribudne čoskoro)

Tu je naša (ne)kvalitná prvotina :)
(Viac videí)

Začal som chodiť na úplne iné podujatia ako rok dozadu.
Napríklad tu vo Svätom jure, alebo v BB pod názvom Griliáda:

(Súťaž v pití miešaných nealko drinkov, ktorú som ako kapitán nášho tímu vyhral. :-))

Pustili sme sa do výroby krájacích dosiek, pod vlastnou značkou

V rukáve mám ešte ďalšie, no zatiaľ nezverejnené projekty. O nich možno nabudúce. A aby som sa dostal k pointe tohto postu. Možno ste si všimli, že vizuál tohto blogu sa zmenil, no zmenil som sa hlavne ja. Už nechcem viac blogvať o veciach ako je marketing. Úplne stačí, že sa mu rád a naplno venujem v práci :). Na túto tému je tu blogov oveľa viac a zaručene lepších.

Môj blog bude dnešným dňom hlavne o chutiach, jedlách, foodstylingu, fotkách, videách, ilustráciách, no bude najmä viac ľudský. Pretože bude o mne a o tom, čo ma baví vo voľnom čase.
 
Pevne dúfam, že aj napriek tejto radikálnej zmene ostanete môjmu blogu verní. A nebojte sa, staršie posty nezmažem. Nechám ich tu ako spomienku na časy minulé, ktoré neboli o nič horšie ako tie budúce :).

Ďakujem vám za dôveru

Posledné dva týždne zo všetkých strán počúvam o hruškách. Asi je ich sezóna, alebo čo :) Niečo podobné si pamätám ešte počas leta s marhuľami. O tých sa mi ešte aj teraz sníva :). Tak som teda využil ich aktuálnu sezónu a pripravil som pre vás jeden môj obľúbený recept na super “crunch” koláč.

Cesto:
2 hrnčeky hladkej múky
1/2 ČL soli
1 PL trstinového cukru
170g neosoleného masla
1/2 šálky ľadovej vody

Plnka a hrušky:
6-7 veľkých hrušiek
1/2 šálky  trstinového cukru
4 PL neosoleného masla
1/2 PL kardamónu
1/2 vanilkového lusku

Postup:

1) Všetky suroviny pre cesto si hoďte do nádoby a riadne premiešajte. Ako iste viete každá múka rôzne vstrebáva vlhkosť. Preto ak máte cesto príliš lepkavé nebojte sa dosypať o čosi viac múky, aby vám vzniklo cesto s vlastnosťami trochu mäkkšej plastelíny. Zamiesené cesto hoďte po spracovaní zatiaľ do chladničky.

2) Na panvicu si dajte rozpustiť maslo. Na toto maslo hoďte 1-2 nadrobno nakrájané hrušky. Pridajte kardamón a vanilkový lusk. Prevarte hrušky a keď budú dostatočne mäkké tak ich odstavte od ohňa a všetky rozmačkajte.

3) Rozvalkajte a rozprestrite cesto na plech. Keď to máte, poprepichujte cesto, aby do seba nasalo čo najviac z chuti hrušiek. V predchádzajúcom kroku pripravenú “plnku” rozotrite po ceste.

4) Natenko na mesiačiky nakrájané hrušky poukladajte vedľa seba. Ja som sa snažil urobiť špirálu, ktorá vizuálne vyzerá asi najlepšie.

5) Pred pečením potrite hrušky roztopeným maslom a nakoniec posypte s trstinovým cukrom.

6) Koláč pečte tak cca 45-60 min. pri 200°C. Odporúčam niekoľko krát plech otočiť, aby sa koláč rovnomerne upiekol do “zlatista”. Ak sa vám počas pečenia budú vytvárať vzduchové bubliny, nebojte sa ich prepíchnúť.

Tajný tip: Koláč je najlepší ešte teplý a občas ho zvyknem podávať aj so šípkovým lekvárom.

Nech vám chutí! :)

Toto považujme za jeden z tých užitočných článkov zo života foodbloggera :). Momentálne sa snažím inšpirovať úspešnými a pochopiť zákonitosti dobrého foodblogingu. A to ešte nehovorím, že  mám v pláne rozšíriť svoj arzenál “Vintage kitchen tools” a prispôsobiť domáce podmienky na fotenie jedla. Zistil som, aký štýl fotiek sa mi najviac páči. Sú to tie, ktorým autori dávajú špecifický príbeh. Pekným príkladom je napr. tento blog.

Aby sa môj foodblogerský amaterizmus aspoň z časti priblížil k lepšiemu priemeru, posilnil som môj arzenál fotopomocníkov o stolík s feelingom “starých čias”. Pre ľudí, ktorí majú, alebo mali niekedy v pláne niečo podobné vyrobiť mám dobrú správu: všetko som zaznamenal a spísal :).

OK, poďme si teda vyrobiť “starý” stolík:

1) Odhadnite rozmer stolíka
Podľa toho nakúpte dostatočné množstvo dreva (rátajte aj s rezervou na odpad). Ja som urobil nálet na baumax a kúpil tie najlacnejšie dosky. Nohy stolíka sú zo starých rebrín, ktoré som ukradol z bratovej postele :D

2) Ak nechcete drevo lepiť (neodporúčam), použite čo najhrubšie samorezky.
Ľahšie “režú” drevo. Čo počúvam ohlasy, tak tento môj stolík je unikáť. Vraj ešte nikto nevidel, aby na tak malý stolík bolo použitých 109 samoreziek :). Nehovoriac, že som nezohnal aku vŕtačku, takže všetky som zatáčal so skrutkovačom.

3) Vykašlite sa na vodováhu a uľahčite si meranie.
Mojou výhodou boli tie rebriny, ktoré majú všetky rovnakú veľkosť. Plus na presné vyrovnanie nôh som použil kus dreva, s ktorým som si odmeral “presné” vzdialenosti.

4) Nádych starých čias s použitím špeciálneho “nápoja”
Na niekoľko dní som hodil do octu drôtenku na riad. Ocot získal šedastú farbu, ktorá pekne stmaví a sflakatie drevo. S namočenou handrou som pretrel stôl a na niekoľko minút som nechal handru položenú na viacerých miestach, aby vznikli výraznejšie a tmavšie textúry.

5) Zvolte si farbu
Ja som vsadil na prírodnejší kontrast: tmavo-bledo hnedá. Dokonalé uschnutie farby trvalo necelé 2 hodiny.

6) Posledná fáza: “zničte stolík”
Použitím 2 rôznych šmirglovacích papierov, dláta a kladiva som na stolíku vytvoril “opotrebovanie časom”. K tomuto neexistuje presný návod. Musíte si to jednoducho vyriešiť so stolíkom ručne stručne podľa vlastného pocitu :)

Aby som nezabudol, receptovú prvotinu aj s použitím tohto stolíka som vypustil tu.

Milujem tie momenty, keď mám voľnú ruku v tom čo milujem a mám možnosť byť sám sebe pánom. Tieto momenty zažívam najma v kuchyni. Možno aj to je jeden z dôvodov prečo sa vlastne venujem foodbloggingu. Ďalšie nové “dôvody” nachádzam pribúdajúcim časom čoraz častejšie. Občas failujem, občas vyhrávam, no najmä sa učím. Žiadny z receptov nikdy nevarím/nepečiem dvakrát. Kuchyňa je o objavovaní a preto by som nerád “tancoval” na jednom mieste dokolečka. Tento víkend som napríklad skúsil pre mňa doposiaľ nemysliteľnú kombináciu:

Uvaril som kapustnicu z červenej kapusty

Suroviny:
500g kyslej červenej kapusty
200g ľubovoľných hríbov
1 veľká cibuľa
2-3 strúčiky cesnaku
2 ČL sladkej mletej papriky
250 ml smotany na varenie
250 ml vody
Olivový olej
Mletú rascu
Tymián
Bobkový list
Chilli
Korenie
Soľ

Postup:

1) Na oleji som si osmažil cibuľku, chilli, cesnak a tesne pred dokončením som pridal šampióny.
2) Pridal kapustu, dokorenil, osolil a podlial vodou. Varil do zmeknutia kapusty.
3) Keď je všetko riadne dochutené a mäkké, zalejte to so smotanou a nechajte zovrieť.

Tradáá. To je všetko :)

Kapustnicu si najradšej doprajem práve v prechodnom letno-jesennom období, pre jej vysoký obsah vitamínu C, ktorí je ideálny na posilnenie imunity. Osobne mám rád veci čo najpikantnejšie jedlá a preto všade kde sa dá, “pchám” moje domáce chilli. Počas varenia som zistil, že nemám doma pečivo, tak som si jednoducho upekol aj chleba.

Máte nejaké špeciálne recepty na kapustnicu? Tak sem s nimi :)

Nech vám chutí! Btw. červená kapusta v tejto podobe je famózna ;)

Nieže zrovna ja by som bol veľký fanúšik sladkých jedál. Teda aspoň čo sa jedenia týka. Jediné čo ma na koláčoch, zákuskoch a sladkostiach baví, je ich výroba. Mám rád tú ručnú pracnosť pri príprave “dokonalého” kysnutého cesta a nenormálne rád sa teším z každého úspešného výsledku a to najmä v prípadoch, keď ma niekto o to požiada. Pár dní dozadu som dostal otázku od brata či si neupečeieme nejaký koláč. Mne v ten deň nenapadlo nič iné, než si urobiť jednu z mojich obľúbených aj keď pomerne nezdravých maškŕt. Ako keby niektorá z tých sacharidových bômb bola zdravá :)

Pudingový koláč

Suroviny:

1 kg hladkej špaldovej múky
100 g trstinového cukru
3 PL olivového oleja
40 g kvasníc
500 ml mlieka
3 ks bielok

Puding:
250 g trstinového cukru
700 ml mlieka
3 ks čokoládového pudingu
250 g masla

Postup:

1) Zmiešajte všetky suché suroviny pridajte mlieko, kvasnice, olej a nakoniec sneh, ktorý ste si vyšľahali z bielkov. Cesto nechajte vykysnúť.

2) Vo vodnom kúpeli si uvarte puding z mlieka a cukru. Po uvarení doň vmiešajte Maslo.

3) Cesto si rozdelte minimálne na 3 časti. Pokiaľ chcete robiť prepletanú verziu ako ja na obrázku tak rovno na 6 častí.

4) Cesto rozvalkajte a potrite pudingovou náplňou. Zatočte a hotový poloprodukt potrite žĺtkami, ktoré vám ostali z vajíčok.

5) Pečenie trvá cca 20 min. pri 180°C . Toto je potrebné sledovať, lebo každá rúra je iná. Znakom dopečenie do zlatista.

Nakoniec jedna zaujímavosť: Viem, že niesme Anglicko, kde v dňoch 14. – 20. októbra prebieha “Baking revolution“. Mne to ale nedá sa neopýtať, kto z vás v tomto období upiekol niečo dobrého ? ;)

Pre zjavný úspech sezónnych receptov, som sa rozhodol pokračovať v tejto tematike aj naďalej. Tentokrát som dostal od mojej krstnej mamy tekvicu, ale nie tú helloween-skú :). Ušla sa mi tekvica obyčajná. Tak trochu som tápal v tom, čo z nej pripraviť, aby to bolo zaujímavé aj pre blog. Dostal som niekoľto tipov a medzi nimi aj tento: “Veď urob z toho placky”. No hej, ale keď tie placky poznajú všetci a nie sú ničím výnimočné, aj keď chutia famózne ;). Preto som naštartoval Google a letmým bádaním som sa rozhodol urobiť pre Slováka niečo netradičné a prekvapivo opäť sladké :D

K tomuto ma inšpirovala Zuzka Nosková z – Lásky na tanieri. Takže Zuzi, tento je pre teba.

Tekvicové muffiny bez použitia živočísnych tukov

Suroviny
1/4 šálky jablkovej šťavy
2 lyžice kokosového oleja
1/3 šálky vriacej vody
1 šálka nastrúhanej tekvice
1/2 hrnčeku trstinového cukru
1 PL golden syrup
1 vanilkový struk
1 1/2 šálky hladkej špaldovej múky
1/2 ČL mletej škorice
1/4 ČL mletého muškátového orieška
1 ČL strúhaného zázvoru
1/8 ČL mletých klinčekov
3/4 ČL jedlej sódy
Štipka soli

Postup:
1) Zmiešajte všetky suroviny. Dôležité je dodržať najmä tú vriacu vodu, ktorá výrazne urýchli a pomôže upečeniu cesta, ktoré v tomto prípade neobsahuje žiadne vajíčko :).

2) Pečte pri cca 180°C približne 15-20 min. Tu opäť platí zlaté pravidlo: Keď je to zlatisté na povrchu je to vhodné na jedenie, ale až po vychladnutí :)

Mám na vás otázku :)

Ako som spomínal v jednom článku pár týždňov dozadu, učím sa. A čím viac sledujem Foodblogerskú scénu, zisťujem, že sa to tu delí na dva tábory. Tým prvým sú vášniví receptári, zatiaľ čo na brehu druhom sú Foodstylisti. Foodbloger/ka receptár by mohol ukončiť tento článok takouto fotkou:

Foodstylista by sa tomu snažil dať nejaký hlbší príbeh, napríklad takýto:

Ktorú z alternatív by ste pri mojich receptoch vídavali radšej?

Receptárovú, alebo foodstylingovú?

Nech vám chutí!